Mäsožravé rastliny sú úplne obyčajné rastliny s jednou vlastnosťou navyše - svoj život si z času na čas okorenia nejakým "mäsitým pokrmom". Majú teda schopnosť chytiť a stráviť menšie živočíchy (ide hlavne o lietajúci a lezúci hmyz). Slúžia im na to pasce rôznej veľkosti, tvaru, sfarbenia a spôsobu chytania koryste. Aktívnu, zovretia schopnú pascu má Dionaea muscipula (mucholapka podivná) a Aldrovanda. Korysť je chytená prudkým zovretím pasce. Ostatné mäsožravky majú pasce väčšinou neaktívne, neschopné pohybu. Rastlinám z rodu Nepenthes (krčiažnik) sa vyvinula na predĺženej časti listu pasca v tvare kanvice (krčiažku) so strieškou. V krčiažku sa nachádza tráviaca tekutina, ktorá sa postará o zahubenie a strávenie koryste, prilákanej do krčiažku nektárom zo striešky. Sarracenie,Heliamphory a Darlingtonia californica premenili svoje listy na duté trubice vysoké (pre korysť hlboké) niekoľko desiatok centimetrov. Drosery (rosičky) majú väčšinou malú až miniatúrnu veľkosť a na chytanie hmyzu využívajú svoje listy posiate drobnými orosenými a lepkavými chĺpkami, ktoré hmyz po zosadnutí na list prilepia a postupom času ho celý zakrútia do listu. Podobný spôsob majú aj mäsožravky z rodu Pinguicula (tučnice). Narozdiel od rosičiek sú väčšieho vzrastu s väčšími oválnejšími a mäsitými listami, taktiež pokrytími lepkavými chĺpkami. Trávenie hmyzu u týchto mäsožraviek je veľmi pomalé. Lepkavé listy má aj Drosophyllum lusitanicum (Rosnolist lusitánsky).Cephalotus follicularis má pasce podobné krčiažnikom, ale oveľa menších rozmerov.Ostatné mäsožravé rastliny majú pasce podobné už spomínaným, prípadne len mierne odlišné.